Medzinárodný deň žien je spomienkou na snahu o zrovnoprávnenie žien. Je prejavom úcty bez ohľadu na rasu či náboženstvo.
Tradícia tohto sviatku siaha až ďaleko do 19. storočia kedy robotníčky prevažne krajčírky vyšli v New Yorku do ulíc a bojovali:
- za zrušenie 10 hodinového pracovného času
- proti nízkym mzdám
- proti zlým pracovným podmienkam.
Zaujímavý fakt – trvalo celých 107 rokov, kým ženám bolo dovolené voliť. Ako posledná krajina dala volebné právo ženám Saudská Arábia a stalo sa tak v roku 2015.
1908
Demonštrácie sa opakovali a tak vznikla myšlienka hromadného zhromaždenia žien v jeden konkrétny deň. V roku 1908 sa v Uliciach New Yorku stretli ženy, ktoré okrem zlepšenia pracovných podmienok mali aj politické požiadavky a to hlavne získanie volebného práva.
1909
Nasledujúci rok bol vyhlásený symbolický prvý Deň žien a jeho oslavy mali prebiehať vždy poslednú februárovú nedeľu.
1910
V tomto roku sa v Kodani uskutočnila Medzinárodná konferencia pracujúcich žien, kde sa stretli ženy zo 17 krajín sveta. Rozhodli, že oslavy MDŽ zavedú vo všetkých svojich krajinách súčasne, zatiaľ však bez konkrétneho dátumu.
1911
V Rakúsko – Uhorsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku sa prvý krát oslavovalo MDŽ. Pochodu sa zúčastnilo vyše milióna mužov aj žien. K požiadavkám na slušné pracovné podmienky a volebné právo pribudli témy:
- právo žien vzdelávať sa v učňovských školách
- právo na rovnaký plat za rovnakú prácu.
Tragédia
Týždeň na to sa odohrala nešťastná udalosť, ktorá vyvolala solidaritu s pracujúcimi ženami po celom svete. Incident sa odohral vo fabrickej budove v centre New Yorku. V továrni pracovalo vyše 500 žien. Hala bola plná horľavých materiálov, svietilo sa plynovými horákmi bez protipožiarneho zabezpečenia.
V osudný deň 25. marca 1911 vznikol na 8 poschodí budovy požiar. Niekoľkým zúfalým ženám sa podarilo vyskočiť z okna. Väčšina z nich však aj napriek snahe hasičov nemala žiadnu šancu na záchranu. Požiar si vyžiadal 146 obetí.
V dôsledku tejto nešťastnej udalosti problém bezpečnosti a neľudských pracovných podmienkach rezonoval na každej demonštrácii v Európe aj Amerike.
1913
Od tohto roku sa začal MDŽ oslavovať aj v Rusku ako dôsledok ženských nepokojov v Petrohrade. Robotníčky protestovali proti blížiacej sa vojne a nedostatku chleba v cárskom Rusku.
S blížiacou sa prvou svetovou vojnou sa na zhromaždeniach do popredia dostávala stále podstatnejšia téma:
- mier
- obmedzenie a zastavenie zbrojenia

1917 Februárová revolúcia
V zime 1917 keď už milióny vojakov zahynuli na fronte zorganizovali petrohradské ženy svoju tradičnú demonštráciu, ktorá pripadla podľa nášho kalendára práve na 8. marec. Ženy vyrazili do ulíc a zhromaždenie rázom prerástlo do generálneho štrajku. Cár Mikuláš II. pod tlakom abdikoval a nová vláda s plánom vybudovať parlamentnú demokraciu okrem iného rýchlo uzákonila volebné právo pre všetkých, a teda aj pre ženy.
1914 – 1918
Mobilizácia mužskej časti obyvateľstva v priebehu vojny výrazne podporila emancipačný proces. Situácia sa výrazne zmenila po vojne kedy v mnohých krajinách ženy získali volebné právo a stali sa dokonca poslankyňami v parlamente.
Prvá svetová vojna nepriamo ale výrazne podporila boj za rovnoprávnosť. Po jej skončení bol dátum 8. marec bol určený ako deň osláv MDŽ na celom svete.
Oslavy MDŽ v Európe
História MDŽ na Slovensku sa odvíjala od toho, ako sa tento sviatok menil práve v Rusku.
Hlavnými heslami osláv MDŽ v prvých rokoch existencie sovietskeho Ruska bola snaha:
- o maximálne zapojenie žien do pracovného procesu
- o budovanie novej spoločnosti.
Vyrovnať sa mali takmer všetky rozdiely medzi pohlaviami. Ženy v domácnosti sa stali predmetom satiry. O deti sa mal postarať štát.

Obdobie medzi vojnami
Po vzniku Československa si sviatok prisvojili ľavicové strany, prevažne strana komunistická, ktoré sa inšpirovali sovietmi. Vznikajúce diktatúry však opäť vytláčali ženy z verejného života.
- materstvo bolo definované ako sociálna funkcia ženy
Štátom podporovaná emancipácia
Socialistická žena musela vedieť skĺbiť prácu, úlohu matky aj zastať domáce práce a to všetko s pomocou a podporou štátu.
Obdobie po druhej svetovej vojne
V roku 1945 bola podpísaná zakladajúca Charta Organizácie spojených národov. Všeobecná deklarácia ľudských práv bol prvý globálne platný dokument v ktorom bola medzi základné ľudské práva zahrnutá rovnoprávnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich pohlavie.
MDŽ na Slovensku v povojnovom období
Po vojne sviatok žien na Slovensku nadobudol manifestačný charakter. Organizovali ho komunisti po vzore sovietov. Na zhromaždeniach k oslavám bola zdôrazňovaná dôležitá úloha ženy pri budovaní štátu.
Ženy vo výrobe, deti v školách!
Od roku 1948 predstavovali oslavy MDŽ najdôležitejšie masovopolitické oslavy v roku.
MDŽ bolo príležitosťou mobilizovať ženy na plnenie päťročníc. Ženy mali na počesť osláv plniť nové záväzky:
- prekonanie pracovných plánov
- zapojenie sa do zberu liečivých bylín, starého oblečenia
Vzorom novej propagandy sa stala pracujúca žena v montérkach.
Tie roky 50te.
Zmena politickej situácie v Moskve koncom 50- tych rokov spôsobila aj zmenu charakteru osláv MDŽ. Práve tu vznikla tradícia darovať ženám kvet, sladkosť, či drobnosť na znak úcty.
Tie roky 60 – 70te.
Koncom 60rokov sa objavila nová feministická vlna, ktorá predstavila inovatívne prístupy:
- hlas lesbických žien
- kontrola pôrodnosti a umelého prerušenia tehotenstva
- otázka domácej práce a jej ekonomických hodnôt
- otázka rovnosti príjmov
Verejná propaganda utíchla. Súčasťou osláv sa stali kultúrne vystúpenia, koncerty a zábavné programy.
Po roku 1989 bol Medzinárodný deň žien zatlačený do úzadia a oslavy sa presunuli do súkromia.
V súčasnosti sa MDŽ oslavuje celosvetovo, ako spomienka a prejav úcty. Aj naďalej je to obľúbený nástroj politických strán, ktoré lákajú svojich voličov, nie však na úrovni propagandy ako tomu bolo v minulosti.
Najdlhšia revolúcia v dejinách
V dnešnej dobe môžeme ženy vidieť na vedúcich pracovných pozíciách, sú matkami, manželkami, starajú sa o domácnosť. Dá sa povedať, že môžu všetko, majú možnosť voľby. A to je odkaz, ktorý treba zachovať pre nasledujúce generácie. Mať možnosť voľby totiž nie je samozrejmosť.
Je teda pojem revolúcia ešte na mieste? Medzinárodný deň žien tak hľadá svoj nový obsah…