Medzinárodný deň žien a jeho história. Mali by ho oslavovať aj budúce generácie?

MDZ historia a buducnost
MDZ historia a buducnost

Medzinárodný deň žien je spomienkou na snahu o zrovnoprávnenie žien. Je prejavom úcty bez ohľadu na rasu či náboženstvo.

Tradícia tohto sviatku siaha až ďaleko do 19. storočia kedy robotníčky prevažne krajčírky vyšli v New Yorku do ulíc a bojovali:

  • za zrušenie 10 hodinového pracovného času
  • proti nízkym mzdám
  • proti zlým pracovným podmienkam.

Zaujímavý fakt – trvalo celých 107 rokov, kým ženám bolo dovolené voliť. Ako posledná krajina dala volebné právo ženám Saudská Arábia a stalo sa tak v roku 2015.

1908

Demonštrácie sa opakovali a tak vznikla myšlienka hromadného zhromaždenia žien v jeden konkrétny deň. V roku 1908 sa v Uliciach New Yorku stretli ženy, ktoré okrem zlepšenia pracovných podmienok mali aj politické požiadavky a to hlavne získanie volebného práva. 

1909

Nasledujúci rok bol vyhlásený symbolický prvý Deň žien a jeho oslavy mali prebiehať vždy poslednú februárovú nedeľu.

1910

V tomto roku sa v Kodani uskutočnila Medzinárodná konferencia pracujúcich žien, kde sa stretli ženy zo 17 krajín sveta. Rozhodli, že oslavy MDŽ zavedú vo všetkých svojich krajinách súčasne, zatiaľ však bez konkrétneho dátumu.

1911

V Rakúsko – Uhorsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku sa prvý krát oslavovalo MDŽ.  Pochodu sa zúčastnilo vyše milióna mužov aj žien.  K požiadavkám na slušné pracovné podmienky a volebné právo pribudli témy:

  • právo žien vzdelávať sa v učňovských školách 
  • právo na rovnaký plat za rovnakú prácu.

Tragédia

Týždeň na to sa odohrala nešťastná udalosť, ktorá vyvolala solidaritu s pracujúcimi ženami po celom svete. Incident sa odohral vo fabrickej budove v centre New Yorku. V továrni pracovalo vyše 500 žien. Hala bola plná horľavých materiálov, svietilo sa plynovými horákmi bez protipožiarneho zabezpečenia. 

V osudný deň 25. marca 1911 vznikol na 8 poschodí budovy požiar. Niekoľkým zúfalým ženám sa podarilo vyskočiť z okna. Väčšina z nich však aj napriek snahe hasičov nemala žiadnu šancu na záchranu. Požiar si vyžiadal 146 obetí.

V dôsledku tejto nešťastnej udalosti problém bezpečnosti a neľudských pracovných podmienkach rezonoval na každej demonštrácii v Európe aj Amerike. 

1913

Od tohto roku sa začal MDŽ oslavovať aj v Rusku ako dôsledok ženských nepokojov v Petrohrade. Robotníčky protestovali proti blížiacej sa vojne a nedostatku chleba v cárskom Rusku.

S blížiacou sa prvou svetovou vojnou sa na zhromaždeniach do popredia dostávala stále podstatnejšia téma:

  • mier
  • obmedzenie a zastavenie zbrojenia

1917 Februárová revolúcia

V zime 1917 keď už milióny vojakov zahynuli na fronte zorganizovali petrohradské ženy svoju tradičnú demonštráciu, ktorá pripadla podľa nášho kalendára práve na 8. marec. Ženy vyrazili do ulíc a zhromaždenie rázom prerástlo do generálneho štrajku. Cár Mikuláš II. pod tlakom abdikoval a nová vláda s plánom vybudovať parlamentnú demokraciu okrem iného rýchlo uzákonila volebné právo pre všetkých, a teda aj pre ženy.

1914 – 1918

Mobilizácia mužskej časti obyvateľstva v priebehu vojny výrazne podporila emancipačný proces. Situácia sa výrazne zmenila po vojne kedy v mnohých krajinách ženy získali volebné právo a stali sa dokonca poslankyňami v parlamente. 

Prvá svetová vojna nepriamo ale výrazne podporila boj za rovnoprávnosť. Po jej skončení bol dátum 8. marec bol určený ako deň osláv MDŽ na celom svete.

Oslavy MDŽ v Európe

História MDŽ na Slovensku sa odvíjala od toho, ako sa tento sviatok menil práve v Rusku.

Hlavnými heslami osláv MDŽ v prvých rokoch existencie sovietskeho Ruska bola snaha:

  • o maximálne zapojenie žien do pracovného procesu 
  • o budovanie novej spoločnosti.

Vyrovnať sa mali takmer všetky rozdiely medzi pohlaviami. Ženy v domácnosti sa stali predmetom satiry. O deti sa mal postarať štát.

MDZ historia a buducnost
Má sviatok MDŽ budúcnosť?

Obdobie medzi vojnami

Po vzniku Československa si sviatok prisvojili ľavicové strany, prevažne strana komunistická, ktoré sa inšpirovali sovietmi. Vznikajúce diktatúry však opäť vytláčali ženy z verejného života. 

  • materstvo bolo definované ako sociálna funkcia ženy

Štátom podporovaná emancipácia

Socialistická žena musela vedieť skĺbiť prácu, úlohu matky aj zastať domáce práce a to všetko s pomocou a podporou štátu.

Obdobie po druhej svetovej vojne

V roku 1945 bola podpísaná zakladajúca Charta Organizácie spojených národov. Všeobecná deklarácia ľudských práv bol prvý globálne platný dokument v ktorom bola medzi základné ľudské práva zahrnutá rovnoprávnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich pohlavie.

MDŽ na Slovensku v povojnovom období

Po vojne sviatok žien na Slovensku nadobudol manifestačný charakter. Organizovali ho komunisti po vzore sovietov. Na zhromaždeniach k oslavám bola zdôrazňovaná dôležitá úloha ženy pri budovaní štátu. 

    Ženy vo výrobe, deti v školách!

Od roku 1948 predstavovali oslavy MDŽ najdôležitejšie masovopolitické oslavy v roku.

MDŽ bolo príležitosťou mobilizovať ženy na plnenie päťročníc. Ženy mali na počesť osláv plniť nové záväzky: 

  • prekonanie pracovných plánov
  • zapojenie sa do zberu liečivých bylín, starého oblečenia

Vzorom novej propagandy sa stala pracujúca žena v montérkach. 

Tie roky 50te.

Zmena politickej situácie v Moskve koncom 50- tych rokov spôsobila aj zmenu charakteru osláv MDŽ. Práve tu vznikla tradícia darovať ženám kvet, sladkosť, či drobnosť na znak úcty.

Tie roky 60 – 70te.

Koncom 60rokov sa objavila nová feministická vlna, ktorá predstavila inovatívne prístupy: 

  • hlas lesbických žien
  • kontrola pôrodnosti a umelého prerušenia tehotenstva
  • otázka domácej práce a jej ekonomických hodnôt
  • otázka rovnosti príjmov

Verejná propaganda utíchla. Súčasťou osláv sa stali kultúrne vystúpenia, koncerty a zábavné programy.

Po roku 1989 bol Medzinárodný deň žien zatlačený do úzadia a oslavy sa presunuli do súkromia.

V súčasnosti sa MDŽ oslavuje celosvetovo, ako spomienka a prejav úcty. Aj naďalej je to obľúbený nástroj politických strán, ktoré lákajú svojich voličov, nie však na úrovni propagandy ako tomu bolo v minulosti. 

Najdlhšia revolúcia v dejinách

V dnešnej dobe môžeme ženy vidieť na vedúcich pracovných pozíciách, sú matkami, manželkami, starajú sa o domácnosť. Dá sa povedať, že môžu všetko, majú možnosť voľby. A to je odkaz, ktorý treba zachovať pre nasledujúce generácie. Mať možnosť voľby totiž nie je samozrejmosť.

Je teda pojem revolúcia ešte na mieste? Medzinárodný deň žien tak hľadá svoj nový obsah…