V tomto článku sa dozviete niečo o histórii graffiti v Bratislave, predstavíme si TOP miesta a aj súčasnú fanúšikovskú komunitu.
Street art ako umenie? Už to nemusia byť iba čmáranice a tagy. Kvalitné grafity s dokonalým prevedením sa v dnešnej dobe menia na umenie. Metropoly a urbanistické mestá často skrývajú nudné, zničené budovy a zabudnuté zákutia a práve umelecké diela v podobe grafitov dokážu s tou správnou myšlienkou premeniť tieto miesta na turistické atrakcie.
V tomto článku sa dozviete niečo o histórii grafity v Bratislave, predstavíme si TOP miesta a aj súčasnú fanúšikovskú komunitu.
NA ÚVOD NIEČO O GRAFFITI
Grafity je v podstate iný názov pre grafity art tzv. sprejové umenie, teda pouličné výtvarné umenie, ktoré má rôznu podobu – obrazy, značky, nápisy, sprejové kresby na múroch a veľkých betónových plochách v mestách, na vagónoch, v metre atď. Sú vytvorené akoukoľvek technikou a ich snahou je expresívne zanechanie nejakého odkazu.
Grafity ako aj “značky” tzv. tagy sú nelegálne a zakázané. Existujú však aj legálne zóny o ktorých si napíšeme viac ďalej.
Napriek tomu vzniklo v rámci Bratislavy veľa nádherných grafitov, ktoré sa dajú považovať za umelecké diela ako aj enormné množstvo “značiek”, ktoré patria skôr k adrenalínovej zábave a poškodzujú fasády budov, dopravné značky či verejné priestory. My však chceme upriamiť pozornosť na diela, ktoré majú hlbší zmysel a prispievajú aj k rozvoju street art turizmu.
HISTÓRIA GRAFFITI
O histórii graffitti existujú hrubočizné knihy a siahodlhé teórie. My si to teraz v skratke predstavíme.
Niektoré teórie histórie grafity siahajú až do praveku, kde existovali maľby a nápisy na stenách, ktoré by sme v dnešnej dobe považovali za grafity. Napríklad za najstarší grafity sa podľa článku v Spectatore v Bratislave považuje veľmi pekné grafity s heraldickým motívom na vonkajšej stene Dómu svätého Martina v Spišskej Kapitule.
Počiatky modernejšej verzie grafity sa datujú okolo 60. rokov 20. storočia a vznikli v New Yorku, kde mladí ľudia všade okolo seba začali písať svoje mená a prezývky. Išlo tu skôr o vybudovanie rešpektu pred ostatnými, lebo osoba s najväčším počtom tagov /značiek/ bola uznávaná. Najrozšírenejšie bolo tagovanie metra, bolo také enormné, že na konci 70. rokov sa snažili grafitisti už odlíšiť od ostatných. Kto sa chcel zviditeľniť musel jednoznačne prísť s niečím novým. V tej dobe sa fixky nahradili sprejmi a presne to bol prechod od jednoduchých podpisov k zaujímavejším maľbám.
80. a 90. roky boli pre grafity kľúčové. Umelci postupne viac a viac vymýšľali nové štýly, používali rôzne techniky a snažili sa čo najviac odlíšiť. V tejto dobe vzniklo aj veľa filmov s touto tematikou a dokonca sa niektoré diela dostali aj do galérií.
Spojením street artu s rapom, hip-hopom a dj-ingom prenieslo graffiti postupne do celého sveta aj na Slovensko.
DEJINY GRAFITOV V BRATISLAVE
Do Bratislavy sa grafity dostali celkom neskoro a to okolo roku 1995 pod mostom Lafranconi. Slovenskí umelci začali kopírovať českých susedov. V roku 1996 už bola Bratislava značne potagovaná a posprejovaná.
Najväčší boom však mapujeme okolo roku 2000 keď sa stali graffiti hip-hopovou subkultúrou a tieto štýly sa začali spájať. V tomto roku sme mali aj najviac pomaľovaných vagónov, keďže v Bratislave nemáme metro tak to boli práve vlaky a stanice.
V priebehu rokov sa grafity scéna značne rozrástla, prispelo k tomu aj otvorenie Rooftopu – predaj sprejov, portal Artattack atď.
V roku 2004 sa téma grafity medializovala a tak ako aj v iných krajinách vošla v roku 2005 do platnosti novela trestného zákona. Písanie grafity sa považuje za trestný čin a ich autori sa môžu dostať do väzenia, pričom trestná veková hranica sa znížila na 14 rokov.
Zdroj titulnej fotografie: https://unsplash.com/photos/dd7G-ERGzuk
